Pred pár dňami služba Copernicus Climate Change Service oficiálne oznámila, že rok 2024 je prvým, v ktorom sme prekročili hranicu oteplenia o 1,5 °C oproti predindustriálnej ére (1). Táto hodnota nie je len číslo – je to hranica, ktorú Parížska dohoda z roku 2015 stanovila ako cieľ, ktorý máme udržiavať. Oddialenie tohto bodu malo pomôcť predísť extrémnejším následkom klimatických zmien. Po prekročení tejto hranice sa totiž zvyšuje riziko kaskádovitých reťazových reakcií ďalších nezastaviteľných a samoposilňujúcich sa zmien, často s nevratnými následkami…
Aký bol plán?
Keď Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) v roku 2018 zverejnil Špeciálnu správu o globálnom oteplení o 1,5 °C, predpokladalo sa, že túto kritickú hranicu dosiahneme niekedy medzi rokmi 2030 a 2052 (2). To znamenalo, že sme mali ešte čas na potrebné kroky a systémové zmeny, aby sme zabránili prekročeniu tejto hodnoty. Realita nás však predbehla – globálne otepľovanie postupuje oveľa rýchlejšie, než predpokladali aj tie najpokročilejšie klimatické modely.
Kvôli búraniu všetkých rekordov a očakávaní, ktoré nám zmena klímy rok čo rok, mesiac po mesiaci ukazuje, už viacerí vedci začínajú hovoriť o tzv. Faktore X v zmene klímy (3-5). Čo môže byť týmto faktorom…?
Prečo je prekročenie 1,5 °C také závažné?
Prekročenie tejto hranice výrazne zvyšuje riziko tzv. bodov zlomu – prahových hodnôt, za ktorými sa spustia nezvratné klimatické zmeny, ktoré sa ďalej zrýchľujú a zhoršujú vplyvom svojich vlastných efektov. Medzi tieto body zlomu patrí napríklad rozpad veľkých ľadových príkrovov, odumieranie tropických dažďových pralesov či masívne uvoľňovanie metánu z roztápajúceho sa permafrostu v Arktíde. Takéto zmeny by mohli spustiť reťazovú reakciu, ktorú už nedokážeme kontrolovať.
Klimatická kríza je tu. Čo ďalej?
Tento rok je dôkazom, že otepľovanie Zeme sa odohráva rýchlejšie, než sme očakávali. Klimatická kríza už nie je hrozbou budúcnosti; je prítomnou realitou. Dnes už nestačí len apelovať na redukciu emisií či ochranu ekosystémov – potrebujeme naliehavé a koordinované akcie na všetkých úrovniach spoločnosti. Avšak to, čo je možno ešte znepokojivejšie než samotné klimatické rekordy, je reakcia verejnosti. Stále veľa ľudí nechápe, že klimatická zmena nie je len politická téma – je to existenčná otázka pre budúcnosť celého ľudstva.
Posledná výzva
Ak nám má niečo pomôcť, tak je to uvedomenie, že každá akcia, každý hlas a každý krok k udržateľnosti je dôležitý. Vedomie, že klimatická zmena je oveľa bližšie, než sme si mysleli, by nás malo motivovať k zmene. To, čo urobíme dnes, rozhodne, ako bude vyzerať svet zajtra. A ten svet bude iný pre nás všetkých.
(2) https://www.ipcc.ch/site/assets/uploads/sites/2/2022/06/SR15_Full_Report_LR.pdf
(3) https://www.nature.com/articles/d41586-024-00816-z
(4) https://phys.org/news/2024-01-driven-mystery-nasa-scientist.html
(5) https://www.axios.com/2024/05/06/globe-warmest-april-11-months
Celá debata | RSS tejto debaty